Nele sa pomaly končí leto v Amerike. Ako si na USA zvykla, kde bola, čo sa jej páčilo a omnoho viac sa dočítate práve tu.

Pomaly sa začína posledný mesiac v New Yorku. Predtým ako sa ťa opýtame ako si si na Ameriku zvykla, ti položím obligátnu otázku - Ako sa máš?

Ďakujem za opýtanie, mám sa veľmi fajn. Snažím sa užiť si to tu ako sa len dá. Musím však priznať, že ako začína posledný mesiac, tak spolu s ním začínam vidieť bez ružových okuliarov, lebo priznám, že by som tu nevedela žiť... Myslím tým, že na takúto skúsenosť je to neprekonateľné mesto - plné diania a neustálych zážitkov, na každom kroku sa niečo deje... Strašne veľa mi to za tie dva mesiace dalo, ale úprimne - keby som tu mala žiť s rodinou, tak to nie, (smiech) je tu hrozný chaos a milión ľudí a to všade a stále. Jediné, čo je naozaj úžasné, je, že jeden deň pozerám telku a na druhý deň toho herca stretnem ako ide oproti mne. Ale samozrejme, už mi všetci a všetko doma veľmi chýba.

Ak by si to teda mala zhrnúť, tak po dvoch mesiacoch vnímaš mesto, ktoré nikdy nespí, ako?

Ako niečo, čo mi dalo strašne veľa. A ako skúsenosť a zážitok je to neuveriteľné mesto plné diania a zážitkov na každom kroku. Ale pre rodinu a normálny život je pre mňa nepredstaviteľné....moc hluku...chaos... (smiech)

Na čo si si v cudzom meste najdlhšie zvykala?

Musím povedať, že som si musela zvykať na veľa nových vecí, ale nič nie je také, na čo by som si zvykala najdlhšie.

Čiže žiadny ťažký kultúrny šok?

Nie. Jediné, na čo si stále nemôžem zvyknúť je predraženosť potravín. :D

Je niečo, na čo si si doteraz nedokázala zvyknúť, čo ťa stále udivuje?

Udivuje ma, že keď stojím na zastávke alebo na prechode, zastaví auto, chlapík otvorí okno a povie: „gorgeous“, zavrie okno a ide ďalej. Alebo idem po ulici a niekto oproti mne mi len tak zaželá: „god bless you“. To, že tu ľudia neriešia zelenú alebo červenú a taxíky neriešia ľudí (smiech). A že v tradičnej americkej reštaurácii majú najmenší nápojový pohár pol litrový. Udivuje ma neustále „hi, how are you?“.

Vedela by si si niekedy predstaviť život v New Yorku, pracovať a žiť tu?

Určite by to záležalo od okolností. Keby som dostala lukratívnu ponuku, asi by som neodmietla, ale preferujem kľudnejšie miesto.

Nepochybne si navštívila množstvo kultúrnych podujatí, čo bol pre teba najsilnejší zážitok a prečo?

Určite to bol Billy Elliot - jeden z najlepších muzikálov aké som kedy videla. Bol to strašne silný zážitok. Príbeh je o chlapcovi, ktorý chce študovať balet, ale je z chudobnej rodiny a jeho otec mu to nechce dovoliť. Nakoniec však zistí, že je to jeho život a jeho sen. Je to veľmi silné a bolo to prenádherne spravené. Okrem toho hlavný predstaviteľ mal iba 13 rokov... A ja ani neviem ako ho mam opísať... To sa v niektorých prípadoch nedá... Bol ohromujúci! Bol to jednoznačne najväčší zážitok z muzikálov. A koncert Sade - neopísateľný zážitok. Tá žena a jej kapela bol pre mňa neopísateľný zážitok!!!

Vieme, že si mala v pláne počas pobytu v USA aj čo to pocestovať. Aké miesta si navštívila? Aké boli najzaujímavejšie zážitky?

Bola som vo Philadelphi, New Jersey, Long Island, tento víkend navštívim Boston a budúci Washington DC. Z NY bol najzaujímavejším zážitkom prvý deň, keď ma pani, ktorá ma privítala na vrátnici, spoznala podľa mena! Ďalej, predavačka ktorá mi zobrala tašky s košíkom z obchodu, vyšla na druhý koniec ulice zavolala taxík, naložila mi tašky do taxíku a  odišla. A Times square, to je zážitok sám o sebe. A myslím, že Sade.

Pracovala si v podstate od 15-tich nonstop. Ako si užívaš prázdniny ktoré si nemala už vyše päť rokov?

Myslím, že nie preto som šťastná, že toto mesto je také úžasné, ale skôr preto, že prvýkrát mám pocit že som pánom svojho času, že môžem robiť, čo sa mi zachce, môžem ísť kam chcem a nemusím sa báť na zajtrajšiu skúšku. Tento výjazd, ktorý sa mi podaril uskutočniť, nie len vďaka úžasným ľuďom ktorých mám okolo seba, ale hlavne vďaka mojej agentúre, ktorá mi to umožnila. Hodnotím asi takto - nič lepšie som v živote nemohla urobiť! Užívam si to zo všetkým, čo k tomu patrí, mám prenádherné zážitky a obrovskú skúsenosť.

Na čo sa po príchode domov tešíš najviac?

Samozrejme na rodinu, moju lásku, to je najviac, ale už mi aj neuveriteľne chýba spev. Bývam v malom štúdijku, v ktorom keď si hmkám, tak to všetci počujú, a tak tu moc nemôžem spievať... Mám pocit, že sa nemôžem dočkať na javisko, na skúšanie nových vecí, na herectvo... Mám silu ísť ďalej a, samozrejme, sa teším na svojich priateľov a na svojho havinka.

Ďakujeme za rozhovor./