Boj, nenávisť, láska...slová, ktoré predurčujú silný, emotívny príbeh. Píšem o príbehu, ktorý sa odohráva medzi dvoma znepriatelenými rodina - rodina Monteková - z ktorej pochádza hlavná postava Rómeo a rodina Capuletová, z ktorej je Júlia. Predstavenie začalo silným súbojom medzi týmito rodinami, ukľudnil ich len kňaz . 

Rodina chce Júliu vydať za šľachtica menom Paris, ale ona svadbu bez lásky odmieta. Capuletovci zorganizujú "čiernobiely" ples. Traja z rodu Monteko (aj Rómeo) sa o plese dozvedeli a keďže sa chcú ísť zabaviť,  zamaskujú sa, oblečú do bielo-čierneho obleku a na tvár dajú masku, aby ich na plese nikto nespoznal. 
Na plese sa tancovalo, bolo veselo. Júlia stála hore a Rómeo dole na pódium a dlho sa, bez prerušenia, na seba pozerali. Už vedeli, že je to tá pravá/pravý. Rýchlo chceli, aby ich kňaz zosobášil, a tak sa aj stalo. Rodiny tomu chceli zabrániť, no nepodarilo sa im to. 
Merkucio, Rómeov priateľ, a Tibald, synovec z rodu Capuleti, navzájom bojujú; Rómeo sa ich snaží zmieriť no nepodarí sa mu to. Tybald usmrtí Merkúcia a Rómeo, ktorý žiali nad smrťou svojho priateľa ho pomstí a v súboji ho prebodne. 

Zúfalej Júlii dá brat Lorenzo zvláštnu esenciu, ktorá privodí na 24 hodín zdanlivú smrť. "Mŕtvu" Júliu uložia na hrobku a jej rodina plače. Lorenzo má odovzdať Rómeovi list, v ktorom je vysvetlené, že Júlia je akože mŕtva a že čo má robiť. No Rómeo si to nestihne prečítať. Príde s radosťou domov, že ide za Júliou, no v tom ho odchytí  Lorenzo a oznámi mu, že Júlia je mŕtva. Rómeo neveril, no potom mu to došlo. Hneď za ňou utekal, spieval pri jej hrobke smutnú pesničku, sadol si ku nej a nožom si bodol do hrude. V tom sa zvalí ku Júlii a v tom sa Júlia preberie. Keď uvidí Rómea s nožom v hrudi, uvedomí si, aká je ich láska silná. Zaspieva tiež smutnú pesničku, v ktorej volá Rómea späť ku sebe, no už to nejde. Sadne si ku nemu na hrobku, zoberie jeho dýku a bodne si do brucha. Padne presne k Rómeovi. V tom pribehnú obidve rodiny k sebe, plačú, smútia, ale už nevládzu proti sebe bojovať. Zomreli ich deti. Bolesť prekonala ich nenávisť. Nad telami mŕtvych detí sa znesvárené rody zmieria a nad obeťami ľudskej nenávisti postavia spoločne pomník, ktorý bude vždy pripomínať nešťastných milencov.

 
Asi takýto bol príbeh RÓMEO A JÚLIA. Veľká časť hľadiska plakala, alebo mala slzy na krajíčku. Ja som nebola výnimkou. Keď nastala klaňačka, na Nelu všetko doľahlo a rozplakala sa. Nie len príbeh lásky, ale aj odozva od divákov. Plakali aj ďalšie herečky, čo vystupovali a aj herci mali slzy na krajíčku. Na pódium prišiel Janko Ďurovčík, ktorému sa podaril ďalší skvelý muzikál, tiež plakal. Bolo to krásne, no zároveň smutné. Za svoje výkony dostali veľké množstvo kvetov. Na pódium prišiel aj výnimočný Gerard Presgurvic, francúzky umelec, ktorý tento muzikál stvoril. 

Po predstavení herci mali hostinu. Tam už na hviezdy večera čakalo množstvo médii a zvedavo im kládli otázky. 
Krásny a nezabudnuteľný večer je za nami a veľmi ďakujeme za nádherný zážitok. Každému jednému človekovi, ktorý sa podielal na vytvorení tohto muzikálu.